“Nezmysel, veď cítim, a ja mám na ne chuť.” vetrí turista naším smerom. Rozkladáme stan, chválime rozvoj turistickej infraštruktúry, keď si dávame hŕstkovú polievku a vychutnávame čaj pri západe slnka na novej Horskej chate pod Kráľovou Hoľou. Balíme vybavenie a Ľubko varí kašičku. Hrebeňovka Nízkych Tatier patrí k najklasickejším klasikám turistiky na Slovensku. Mokrí, ubolení, zničení si dávame pivo a kapustnicu, ktorú pre nás navarili hasiči. Do denníka príchodov a odchodov sme zapísaní medzi prvými čo vyrazili. Vrchol Prašivej je asi 10 metrov od chodníka, sme svedkami absolútnej rezignácie dvoch vyčerpaných turistov – “Ideš na Prašivú?” pýta sa chlapec svojho zničeného kamaráta. Kráčame, krajina je malebná, ale Ľubko očividne trpí a mne sa k všeobecnému vyčerpaniu pripojil pár otlakov na pätách. Na sedlo prichádzame v dobrom čase a v dobrej nálade. Hrebeňovka Nízkych Tatier patrí právom medzi najkrajšie turistické trasy na Slovensku. Vtedy nastupujú radikálne riešenia, útek od rodiny a vstup do cudzineckej légie, BDSM praktiky a viacdňové horské turistiky. Smejeme sa a sme šťastní, vyžutí, ale šťastní. Vláčikom Záhoráčikom na vodnú nádrž Lozorno. Starohorské vrchy; Nízke Tatry Výškové metre, ktoré sme včera stratili sú zákerné. Doplazím sa do cieľa aj ako slimák!” pohrozil sa Ľubko zovretou päsťou osudu a neuvedomil si, že si vlastne protirečí. Z červenej značky sme zišli ešte včera, dnes treba zísť po zelenej okolo Hrubého vrchu, popri historickom vodovode, do sedla Dolný Šturec až do Španej doliny. :-*, [pl_section section=”text” id=”1115720850″] [pl_section section=”widgets” id=”1390819366″], Veční optimisti, nadšení turisti a dobrodružný milý mladý pár, ktorý so svojimi psami objavuje krásne miesta nielen Slovenska. Bolia nás nohy, chrbát, päty, krk a vôbec celý človek. “To tu nemáme.” tvrdí obsluha. Ľubko si objednáva kapustovú, diabolskú pochúťku a palacinky so zmrzlinou, ja neodolám nezdravému syru s hranolkami. Odteraz bude červená značka a magistrála – Cesta hrdinom SNP našim dobrým kamarátom. Je pomerne neskoro, ale náš cieľ nie je dnes ďaleko. Je to teda akýsi turistický uzol, ktorý poskytuje fantastické výhľady, a pri troche šťastia zbadáte aj kamzíky vrchovské, ktoré tu žijú. Túra Hrebeňovka Nízkych Tatier za 5 dní V hlave mi už dlho zrel nápad na poriadnu letnú turistickú akciu. Nízké Tatry jsou po Tatrách druhým nejvyšším pohořím Západních Karpat. Vystupujeme na Kozí chrbát, začína zlovestne hrmieť. V strede Ďumbier, trochu V pláne prechodu je štvrtý deň, môžeme si oddýchnuť, ale ďalší deň by sme mali pred sebou 39 kilometrový úsek s obrovskými prevýšeniami. Túra prechádza rozmanitým hrebeňom a krásnou prírodou a takmer počas celej trasy ponúka nádherné výhľady na Demänovskú dolinu a Vysoké Tatry. Stan je premočený, lebo vždy vyrážame pred tým, než uschne ranná rosa. Ľubko, otužilec, sa večer umyl v prameni, ja dnes musím vydržať na Čertovicu. “Čo má človek robiť v búrke?” pýtam sa Ľubka, “Pozorovať ju z okna vo vyhriatej bezpečnej chate s teplým kakaom v ruke.” odvetí s bolesťou pokriveným úsmevom. Prostredníctvom plánovacej aplikácie HIKE PLANNER si môžete naplánovať svoju trasu, pozrieť ju na mape, zistiť prevýšenia, vzdialenosť a odhadovaný čas. Zostup je nekonečný a vedomie, že zajtra musíme vystúpať naspäť na hrebeň je deprimujúce. Zanevrela som na šminky a dávam priechod svojej vnútornej kráse. Jablko so škoricou, čokoláda, jahoda?” Ľubko neodpovedá, len si mrzuto niečo frfle popod nos. Náročnosť: Náročná a dlhá vysokohorská túra s veľkým prevýšením. A keď už, tak poriadne od A do Z - celý hrebeň. 54 km máme za sebou, skoro polovica, nohy oťažievajú a únavy nás nezbaví ani spánok v posteli. Strmo zostupujeme do Hiadeľskeho sedla nepríjemným kamením a štrkom, beriem Ľubkovi vodu, aby som ho odľahčila. Vieme, že ľudia potrebujú zážitky, potrebujú príbehy a svoje krásne fotografie, na ktoré nezabudnú. Do Telgártu sme dorazili šťastlivo, položili sme vence na pomník partizánom, zaregistrovali sme sa a dostali sme prvé odznaky. Cítime prvé známky únavy, ale pokračujeme cez Heľpiansky vrch skalnatým terénom do sedla Priehybka. To premýšľaš len ty drahá, ja budem kráčať na ortopédiu. Prechádzame cez hrebene Strednej hole, na Orlovú a Bartkovú. Prechádzame cez Latiborskú hoľu, Sedlo pod Skalkou, Košarisko, Veľkú Chochuľu, až prichádzame k Prašivej. Fyzickou bolesťou, opuchmi, otlakmi a odreninami. Viacerí majú chodenia už plné zuby. Vystúpime teda na “Mršku” (Chata Milana Rastislava Štefánika), sú to len tri – štyri hodinky miesto bežných 8 až 10. “Pokazili sa hajzle,” oznamuje správca, “ale za dve hoďky to vyriešime” optimisticky dodáva. Mne a môjmu milovanému manželovi sa v júni tohto roku, po zvážení všetkých možností, zdal najlepší práve nápad zúčastniť sa 54. ročníka prechodu SNP Nízkymi Tatrami, čo vychádzalo na 30,- € na osobu, teda o mnoho menej ako letenka do krajiny, ktorá má cudzineckú légiu, alebo základná výbava na BDSM. Radšej ideme jesť na terasu, aby sme zabránili ďalším nedorozumeniam. Online magazín o horách - v článkoch sa venujeme túram, horským chatám, útulniam, testujeme vybavenie a radíme začiatočníkom. Ak budete pokračovať v používaní tejto stránky budeme predpokladať, že ste s ňou spokojní. Na toto fakt nie sme pripravení. Večeriame na chate Magurka, na ktorej sa počas povstania v zimných mesiacoch zdržiaval štáb IV. Nesmelo sme sa zaradili k ostatným turistom. Myšlienka prejsť hrebeň Nízkych Tatier vo mne zrela veľmi dlho. Náš stôl si objednal: 6 x pivo, 3 x radler, 4 x borovička, 2 x haruľa, 1 x kakao – Hádajte, ktoré z toho je môj manžel? Za absolvovanie prechodu dostávame fazuľovicu, diplom a odznak, berieme si batohy a už teraz premýšľame, kam budeme kráčať zajtra…*, *pozn. Po doplnení vody pokračujeme do Bacúšskeho sedla a schádzame do Sedla za lenivou. Mapy aj … “Vyzeráš ako keby ti spravili lobotómiu.” konštatuje Ľubko a ja si uvedomujem, že posledných 5 minút som s pootvorenými ústami zízala do blba. Ideme popod Ďumbier na Kamennú chatu pod Chopkom, kde sa zamiesime medzi ľudí, ktorí sa sem vyviezli lanovkou. Balíme tábor a prudko stúpame na Kolesárovú. Ďalšie články autora >. “Môžu mi zobrať kolená, môžu mi zobrať paličky, ale o ľudskú dôstojnosť ma nepripravia! Mám šťastie – vyhrávam mapu NÍZKYCH TATIER – asi aby som mohla ísť o rok znova, tento nápad Ľubko hodnotí nasledovne: “Nechaj ju po ruke, ráno budem potrebovať papier.” Celkové zúfalstvo situácie dokresľuje naše rozhodnutie večer sa vykašlať na čistenie zubov. “Boha! Nízke Tatry nie sú síce medzi priaznivcami hôr v našich končinách žiadnou exotikou, ale nenašiel som nikde na internete popis, ako ich prejsť za 4 dni. Večer sedíme s ostatnými turistami pri stole. Najvyššie časti pohoria v oblasti Chopka a Ďumbiera dosahujú 2000m výšku. Ľubko ma uisťuje “Si krásna, ako keď som ťa spoznal… trochu rozdrbaná z toho pochodu… ale krásna.” Za daných podmienok je to najkrajšia lichôtka, akú som mohla dostať, dostáva pusu na líčko. Transport kempingového vybavenia zabezpečoval hrdinný hasičský zbor, my sme si nastúpili do zmluvného autobusu, ktorý nás prepravil do Telgártu. Momentka počas prechodu hrebeňom Ďumbierskych Tatier v júni 2006. Idylka, nohy nás ešte nebolia. Pobavenie davu je dokonalé, keď chalan vykokce “Nedalo sa spláchnuť.”. Ráno smrdím. Po dlhom zvažovaní padol los na mnohými turistami ospievanú a osvedčenú hrebeňovku Nízkych Tatier. Cítim sa previnilo, lebo celé toto bol môj nápad, ale nahlas to nepovie a všetky vulgarizmy adresuje klesajúcemu chodníku pred nami. Vzápätí sme zistili, že tieto opatrenia sa týkajú Slovenského pohára v cestnej cyklistike a my sme teda väčšiu časť cesty absolvovali v závese za pelotónom, na cyklistov úctyhodným, no na autobus slimačím tempom 40 km/h. Za dažďa rozkladáme stan v lese, väčšina stanov je na lúke. Na cestu sa treba vydať hneď na svitaní. Výhľady sú parádne a hrebeňovka pekne ubieha. Pricviknutie palca do dverí sa nepočíta a pravidelné nakopnutie malíčka o nábytok, ktorý nám do cesty občas postaví pomstychtivý domový škriatok za to, že sme dlhšie neutreli prach, tiež neukojí našu potrebu fyzicky trpieť. Jestliže v případě výšky obsadily Nízké Tatry druhé místo (v turistickém pojetí se obvykle uvádí čtvrtá příčka po Vysokých, Západních a Belianských Tatrách - podcelcích Tater), pak v případě celkové rozlohy zaujímají regulérní místo čtvrté - po Podunajské pahorkatině . Posledné skladanie stanov, posledných 12 km. I my sme boli 7 dní hrdinom – prežili sme vlastný boj, zdolali 138 km, nastúpali 6340 výškových metrov (takmer dvakrát sme vyšli na Everest). Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. Deň prvý. Hrebenovka Nizke Tatry - Low Tatras,Slovakia 2007during extreme windy conditions. Andrejcova útulňa je novo zrekonštruovaná a jej správca nám spravil polievku, na ktorú presne určil cenu “Čo ja viem, tak dve – tri eurá?” a prísne kontroluje platbu “Nechajte mi tam, keď dojete.” Oddychujeme a vychutnávame si slniečko spolu s troma desiatkami ostatných turistov. Trpí. Kamzíky nežijú len vo Vysokých Tatrách, ale aj v tých Nízkych. Kráčame po hrebeni do Krížskeho sedla, cez Chabenec až k sedlu Ďurková, kde sa odpájame na zelenú značku, aby sme zišli do osady Magurka, kde budeme túto noc spať. “Vezmeš si moje.” rozhodujem “A ja vezmem vodu.” väčšina chlapov by to brala ako vrchol poníženia, mne dal Ľubko pusu. Ľubko včera stratil paličky. Hrebeňovka s deťmi: Chopok - Ďumbier - Štefánička - Trangoška. Nezapadli sme hneď na začiatku, keď poverená osoba, zabezpečujúca primeranú hladinu alkoholu čakajúcich, ostala zaskočená naším rezolútnym odmietnutím “My nepijeme alkohol.” Na čo po úvodnom šoku zareagoval úprimným “Môžem si Vás odfotiť?” Získali sme doživotného priateľa, keď sme patovú situáciu navrhli vyriešiť tak, že dotyčný si dá “za nás”. Rodičia nás vysadili v Banskej neďaleko hlúčiku turisticky vyzerajúcich ľudí, dali nám požehnanie a sľúbili, že na nás nikdy nezabudnú. Pristúpi k nám chlapík, nervózne sa poobzerá a vyzerá, že nám ide predať drogy. Balenie prebehlo v bežnom režime “Rýchlo a zbesilo”, neodpustili sme si však istú mieru luxusu a nechali sme sa do Banskej Bystrice odviezť rodičmi (cmuk mama a oco). Dnes máme pred sebou 30 kilometrov ťažkého hrebeňa, ale zároveň je to najkrajší úsek. Nad nami sa týči Veľká Vápenica. “Môžem j*bať.” dostáva sa mu strohej odpovede. Malá Fatra; Nízke Tatry. Našou stránkou www.cestovatelskykompas.sk Vás chceme inšpirovať, aby ste na základe našich tipov na výlety mohli prežiť tie najkrajšie príbehy a spraviť si svoje nezabudnuteľné fotografie, ktoré Vám aj po rokoch budú rozprávať prežité dobrodružstvá. Ľubko zhodnotil: “Ak tu aj vtedy robili lekvárové taštičky z polotovaru, tak sa nedivím, že Nemci SNP potlačili.”. kúsok nad Kumštovým sedlom. Po výdatnej večeri sedíme ticho oproti sebe a hľadíme do prázdna. Slovo dalo slovo, rezervujeme si chaty a v deň D sa podvečer stretávame na novozrekonštruovanej Kamennej chate.My sme sa vyteperili lanovkami zo severu - môj backpacking s deťmi začal už v Západných Tatrách - a Maťa & spol. Zostupujeme do Ždiarskeho sedla. Dlho si však neoddýchneme, zo sedla opäť stúpame pomedzi staré smreky a cez horskú lúku k Andrejcovej útulni. Zostup dole je brutálny, než zostúpime do sedla Priehyba, kde je náš druhý tábor, Ľubkovi sa začínajú ozývať kolená a prechod SNP už nevyzerá tak jednoducho, ako pred pár hodinami ešte vyzeral. Medzi jednotlivými vrcholmi hrebeňa sú vklinené sedlá a tak nastúpate veľa výškových metrov. Nakazíme ťa endorfínmy, pohybom a zdravým životným štýlom. Vodič chcel časovú stratu dohnať vypustením zastáviek na močenie a napriek námietkam, prosbám a hrozbám cestujúcich, odmietal zastaviť, ale keď rozzúrený a zúfalý dav turistov (mnohí otočili pred odjazdom dve – tri pivká) začal rozmotávať paracord náramky, aby uplietol slučku na šibenicu chystajúc sa ho lynčovať, ustúpil hrubej sile. Pohľad na hrebeň Nízkych Tatier z úbočia Kráľovej hole. Mapa: Okolie Banskej Bystrice - Donovaly, Nízke Tatry - Chopok, mierka 1 : 50 000 (list 100, 122), VKÚ, a. s., Harmanec. ÚvodNízké TatryHřebenovka: přechod Nízkých Tater (západní část) Přechod Nízkých Tater je nezapomenutelným 100 kilometrovým putováním s batohem a možnostmi spaní jak na chatách a útulnách, tak ve stanu nebo pod širákem na povolených tábořištích. československej partizánskej brigády. Boli sme ohromení úrovňou organizácie prechodu, lebo pre náš autobus bola uzatvorená a špeciálne označená cesta. Ľubko nedokáže kvôli kolenu zísť po schodoch, zajtra mu snáď bude lepšie. Vystupujeme teda na Veľkú Vápenicu s krásnym kruhovým výhľadom. “Vás tu doserú a dogrcajú tí, čo stanujú na lúke.” berieme na vedomie a ideme do rizika. “Chceš s goji, alebo s rakytníkom?” Pýtam sa: “Nemáš niečo menej hipsterské, vieš, niečo čo jedia normálni ľudia? Cesta sa nám stráca v hustom malinčí a preliezame popadané stromy, ale nič nás nezastaví, ako povedal známy Hannibal Lecter: “Cestu si alebo nájdem, alebo vytvorím!” Napokon schádzame do sedla Čertovica. “Na akú adresu máme adresovať Vaše pozostatky?” neodpustila si pani, ktorá nás zapisovala ako nováčikov, ale uškrnula sa, aby dala najavo, že žartuje. “Dám si olomoucké syrečky.” dožaduje sa turista v rade pred nami. Berieme ruksaky a vyrážame po zelenej na Predné sedlo pod Kráľovou holou. Zbierame posledné sily a s bleskami za riťou doslova bežíme cez Hadlanku, Kečku a Polianku na Hrivkov, kde bude posledný tábor. Doteraz sme na večeru mali dehydrovanú turistickú stravu, ktorá sa iba zaleje vriacou vodou, premieša sa a za 10 minút máte jedlo… hnusné… ale jedlo. Dnes majú prísť poobede búrky. Dnes si v motoreste doprajeme skutočné jedlo. Posledná zastávka pred cestou na hory. Ďalej u nás nájdete živé fórum, v ktorom to často vrie a Galériu horskej fotografie. Hrebeňovka Západných Tatier - Roháčov je veľmi atraktívnym podujatím, ktoré môže spestriť vašu dovolenku, či predĺžený víkend. Sprcha je fajn, ale viem, že na konci dňa budem tam, kde som bola, takže čo. Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK. Zdrží nás vykonanie potreby, strategicky ešte v pásme kosodrevín, naše tempo nie je zrovna najrýchlejšie, na Holi sme ale za dve hoďky a výdatne desiatujeme pod vysielačom. Nájdené v tejto knihe – strana 39Jedná se o mapu ze zbírky Súbor turistických máp Nízke Tatry , západná časf , vydanou ... Na mapě je červená hřebenovka vysoko nad pramenem bystřiny . Necháme ho usušiť a ubytujeme sa v turistickej ubytovni. Hrebeňovka Nízke Tatry - 54. prechod SNP z Telgártu do Španej Doliny Andrea a Lubos Remekovci 21 júla, 2018 9 septembra, 2019 Nás, kancelárske krysy postihnuté utrpením, prichádzajúcim v pravidelných dávkach emailovou komunikáciou od zákazníkov a obchodných partnerov, každoročne prepadne túžba trpieť opäť tak, ako . Ľubko. Záber vznikol v sedielku medzi Malou Chochuľou a Veľkou Chochuľou. Pri schádzaní do dediny počujeme vybuchovať delobuchy, ktoré majú pripomenúť udalosti z SNP. Šak je júl, né?” budí nás rozhorčenie bratislavského turistu, ktorý nepočítal s mínusovými teplotami. Musíme po modrej značke strmo vystúpať naspäť na hrebeň. Prechod je vhodné plánovať na tri až štyri dni. Máme dojedené, pobalené, pusa na udobrenie a už šliapeme na Kráľovu hoľu. Je chladno, kráčame rozvážne a čo je horšie, kráčame do kopca (s tým sme ale tak nejako počítali). !” naruší idylku zvolaním chalan na kamaráta, ktorý sa veľmi ostýchavo vracia od kadibudiek. V diaľke za nami zanechávame vysielač Kráľovej hole. kúsok nad Kumštovým sedlom. Tandem Ostrý Roháč a Volovec. Všade nájdete buď plán na 5 dní, alebo zápisky od ľudí, ktorí celý hrebeň prebehli bez prestávky za približne 24 hodín. Pozoruje nás turistický staršina a vraví: “V lese je nebezpečné stanovať.” spozornieme a zneistíme. Ľubko mi na ne nalepil náplasť s dinosaurami, sám sa “ošetril” vitamínom I (Ibalgin) a pokračujeme. Chodník nás privádza na Dereše, kde je mestečko kamenných mužíkov, počasie nám praje a poskytuje množstvo výhľadov na Vysoké Tatry, Liptovskú Maru, či Muránsku planinu. prišli z juhu. O chvíľu ho ja pristihnem v rovnakom rozpoložení. Nás, kancelárske krysy postihnuté utrpením, prichádzajúcim v pravidelných dávkach emailovou komunikáciou od zákazníkov a obchodných partnerov, každoročne prepadne túžba trpieť opäť tak, ako kedysi trpeli naši predkovia. Ľubka po dvoch dňoch krívania bolí aj pravé koleno, ja trpím pri stúpaní, on zase pri klesaní. Spánok už skoro nepomáha. Prestáva pršať, hodnotí sa pri táboráku pochod a losuje tombola. Utreli slzu a odfrčali na kávu. Poľana je však aj jeden z vrchov Nízkych Tatier, ktorý leží medzi Kotliskami a spomínanými Derešmi. Víta nás starosta, novodobí vojnoví veteráni, baníci v uniformách. About Press Copyright Contact us Creators Advertise Developers Terms Privacy Policy & Safety How YouTube works Test new features Press Copyright Contact us Creators . Pojďme se podívat, jak na atraktivnější západní část hřebenovky. “Ale len ak ste v predškolskom alebo dôchodcovskom veku.” zahrmí mohutnejší hlas organizátora ovešaného odznakmi prechodu od roku 72., agitátor zasyčí a stiahne sa do diery v kosodrevine. Stúpame popod vlek cez Rovienky, Kumštovo sedlo a Králičku až ku chate, kde v kuchyni zjednávame ubytovanie, vyťahujeme spacáky a na izbe s ďalšími 6 odhodlanými turistami (4 Slováci, 2 Česi) zdieľame poschodové postele.

Wellness Hotel Patince Riaditel, Panske Sportove Supravy, English File Third Edition Key, Reklamna Agentura Kosice Praca, Letecke Muzeum Bratislava, Drevenice Banska Bystrica, Záložňa Nonstop Bratislava,